Posedenie so stážistami

Kde bolo, tam bolo ... takto začína aj náš príbeh, ktorý sa odohrával v rozprávkovej krajine menom    Wayland. Bolo nás málo, ale ak chvíľu počkáte, tak zistíte, že nakoniec nás málo nebolo. :-)

Celý večer začínal o 19-tej v spomínanej reštaurácii Wayland, neďaleko výstaviska. Prešiel som celou reštauráciou a pri poslednom stole našiel môjho teamleadera Marka v spoločnosti mne neznámej       tváre. V tomto zoskupení začal celý večer. A to som bol presvedčený, že budem tento večer medzi      poslednými, ktorí prídu.

Prekvapenie nastalo, keď sa objavili stážisti, okolo ktorých sa vlastne mal celý večer točiť. Veď čo by mohlo byť zaujímavejšie ako cudzie kultúry a ľudia, ktorí majú iné skúsenosti ako my, ľudia, ktorí žijeme v strede Európy.

"Ahoj, volám sa Alessandra" - "Ahoj, ja som Lukáš." Takto začínal môj prvý rozhovor a myslím, že aj   ostatné rozhovory, ktorých som sa nezúčastnil. "Odkiaľ si? Ako sa ti tu páči? Ako to vyzerá u vás v       Taliansku?" - klasické otázky rozhovorov, ktoré sa postupom času menia v čoraz detailnejsie. "Mohol by si mi pomôcť s nejakými frázami? Ako by som si napríklad mohla objednať pivo v českom jazyku?" Vysvetlenie požadovanej frázy a smiech nad ťažkou výslovnosťou českého Ř. Nie každý zahraničný     stážista, a dokonca ani slovenský študent, dokáže vysloviť toto zákerné písmeno. :-D

A ako to prebiehalo ďalej? Fotbálek, ďalšie rozhovory, dialógy v spoločnosti sympatických ľudí. Na      rozdiely medzi kultúrami sa zabudlo, pretože podstatou celého večera bolo zabaviť sa. Znalosť           anglického jazyka nebola podstatná, pretože sme si pri hľadaní slovíčok pomáhali navzájom.

Neskôr sa k tejto spoločnosti pridali aj študenti z vedenia pobočky AIESEC Brno. Bola to príležitosť     spoznať nových ľudí, ktorú využilo niekoľko študentov z celého Brna. Síce nás nebolo mnoho, ale bolo nás dostatok na to, aby sme spolu strávili príjemný večer. A ako to skončilo? Jednoducho, pretože sa  každý s úsmevom na tvári rozlúčil s celou spoločnosťou a ponáhľal sa na ROZJEZD.

... a tak všetci žili šťastne a spokojne ďalej.